slovo

Po boku, na kraji stola
túžba povolať a nestratiť.
Ako to len povedať a stále byť,
v spoločnosti ľudí žiť.

V slovách úprimnosti,
odhodlanej hlúposti,
ronili sa slová z útrob duše
rýchlosťou strely kuše.

Kde si, kde ostávaš,
kam si podel svoju múdrosť…

Ráno zdravíš sa, večer lúčiš,
povedz kam len sa stratíš?
Na kraji posadnutosti lieky hltáš,
potápaš kúsok zmyselnosti.

V slovách klamu,
odhodlanej milosti,
stráca význam slovo cnosti.
Pravda tá jediná ostala sama.